"V počiatočných dvoch štádiách si človek vie pomôcť sám. Dôležité je
venovať pozornosť varovným signálom nášho tela a prijať vhodné opatrenia
najmä na zníženie stresu a obnovenie rovnováhy medzi pracovným a
osobným životom. Dôležité sú tiež zmeny v životnom štýle," uviedol.
Odporúča vyhradiť si čas na oddych a regeneráciu, nastaviť si hranice a
dodržiavať zdravý životný štýl v rámci stravy, spánku i pohybu. Za veľmi
dôležitú považuje oporu a podporu okolia.
V treťom a štvrtom štádiu si už podľa jeho slov vyhorený človek nedokáže pomôcť sám. "Už
je príliš vyčerpaný a zacyklený. Prichádza psychické a fyzické
vyčerpanie, nemá dostatok energie na realizáciu potrebných zmien.
Príznaky z prvotných fáz pretrvávajú, stupňujú sa, objavujú sa zdravotné
ťažkosti, človek nie je schopný vykonávať každodenné činnosti ako
predtým," priblížil odborník. V tejto fáze odporúča vyhľadať odbornú pomoc.
Kováč vysvetlil, že liečba syndrómu vyhorenia je postupný proces. Úplne
zotavenie podľa odborníka možné je, avšak presný čas sa určuje ťažko. "Zo
skúseností z praxe možno hovoriť o časovom horizonte troch mesiacov až
do jedného roka. Dĺžka zotavenia však závisí od štádia, možností a vôle
klienta," ozrejmil.
Priblížil, že pri liečbe je potrebné stabilizovať človeka, jeho
organizmus, pracovať na zmene životného štýlu a pracovať s nastavením
mysle. "Prvým, veľmi dôležitým krokom na strane klienta je uvedomenie
si, že niečo nie je v poriadku. Následný proces rekonvalescencie, teda
zotavenia, vyžaduje osobnú zodpovednosť," spresnil.
Syndróm vyhorenia je podľa Kováča stav fyzického a emocionálneho
vyčerpania súvisiaci s prácou, ktoré je sekundárnym dôsledkom dlhodobého
pracovného stresu. Charakterizujú ho pocity vyčerpania, zvýšená duševná
vzdialenosť od práce alebo pocity negativizmu, cynizmu súvisiace s
prácou, rovnako pocit neefektívnosti či nedostatku úspechu. Medzi ďalšie
príznaky patrí strata motivácie, znížený pracovný výkon, zhoršené
vzťahy, zanedbávanie seba samého, posadnutosť prácou, nespokojnosť,
bolesti hlavy či žalúdočné problémy. "Pri pokročilejších štádiách je častá izolácia alebo znížená interakcia s rodinou a priateľmi," dodal.